Navigace |
Otvorený list slovenských signatárov Charty 77 do STVR
vážení členovia Rady STVR, keď sme pred rokom 1989 bojovali za slobodu a demokraciu, nikdy sme si nemysleli, že tieto časy sa raz vrátia. Dozvedeli sme sa, že z verejnoprávnej inštitúcie majú byť prepustení všetci členovia niekdajšieho štrajkového výboru, ktorí si dovolili prejaviť kritický názor. Ľudia, ktorí robili pre túto inštitúciu dlhé roky kvalitnú prácu – investigatívu, dokumentárnu a detskú tvorbu alebo zachytávanie príbehov posledných odporcov dvoch totalít. Práca viacerých z nich bola pravidelne oceňovaná vedeckými aj medzinárodnými inštitúciami, napríklad Slovenskou akadémiou vied. Hoci sa dnes hovorí o konsolidácii, v skutočnosti ide iba o čistky ľudí, ktorí sa snažili ako dlhoroční tvorcovia celou svojou prácou a pôsobením obhajovať verejnoprávnosť a nezávislosť. To, čo sa ide odohrať v Slovenskej televízii a rozhlase, nám pripomína praktiky dávno minulé, keď o krajine rozhodovali “tie správne komunistické kádre”. Dedičstvo týchto rozhodnutí si naša spoločnosť v sebe nesie aj dnes. Mocenské zásahy, ktoré sa majú odohrať vo verejnoprávnej inštitúcii, sú spojené s ničením hodnotových vecí, a pre našu krajinu sú ďalšou stratenou príležitosťou. Mimoriadne dôležité je tiež zachovať historickú pamäť v čase, keď odchádzajú poslední z tých, ktorí prežili druhú svetovú vojnu a päťdesiate roky. Tento čas už nikdy nikto nevráti – a tieto aktivity je treba podporovať, nie ničiť. Verejnoprávna inštitúcia je financovaná aj z našich daní a patrí verejnosti, nie politickým stranám, súkromným skupinám a ich dosadeným bábkam, ktoré ovládajú rozhlas a televíziu. Nepatrí ich mocenským záujmom a vybavovaniu si účtov s nepohodlnými ľuďmi. Praktiky nového vedenia ďalej spolitizujú a zideologizujú priestor, ktorý má slúžiť celej verejnosti. Posunú tým bližšie k neslobode celú spoločnosť – na obraz súčasného Ruska. Deštrukcia Slovenskej televízie a rozhlasu zapadá do celkovej situácie na Slovensku, kde sa rozpadá zákonnosť, štátne inštitúcie a útočí sa na čestných ľudí, ktorí v nich pracujú. V roku 1949 bola založená Rada Európy so sídlom v Štrasburgu a bol prijatý Európsky dohovor o ľudských právach. Článok 10, ods. 1 tohto dohovoru zaručuje, že každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Ods. 2 hovorí, že výkon tohto práva môže podliehať len takým obmedzeniam a sankciám, ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti alebo bezpečnosti a ochrany verejného poriadku, predchádzania zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany práv a povesti iných, alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. Sloboda prejavu sa vzťahuje aj na myšlienky a informácie, ktoré môžu byť prekvapujúce, dokonca šokujúce, znepokojujúce, ak to vyžaduje pluralita, tolerancia a duch otvorenosti, bez ktorých demokratická spoločnosť nemôže existovať. V Dohovore sa právo na slobodu prejavu vzťahuje aj na tlač a informačné masmediálne spoločnosti, ktoré majú v demokratickej spoločnosti významnú úlohu. Tento Dohovor sa po roku 1990 stal záväzným pre Československo a oba následnícke štáty, teda aj pre Slovenskú republiku, ktorá je členom Rady Európy. Podporujeme odvážnych redaktorov, ktorí v Slovenskej televízii a rozhlase vytvorili stovky relácií, reportáží, dokumentov či programov pre deti. Roky tvorili hodnoty, a tým posúvali našu spoločnosť vpred. To, čo dosiaľ stihli, zostane už teraz aj pre budúcnosť a oni sa určite nestratia, ale čo okrem zruinovanej inštitúcie zostane po Vás? V Bratislave, 11. marca 2026
Tibor Novotka, signatár Charty 77 Prof. Dr. Martin Beck Matuštík, Ph.D., signatár Charty 77 Mgr. Kyra Matuštík, signatárka Charty 77 Miroslav Lehký, hovorca Charty 77 Od Administrátor v 2026-03-16 21:50 | Převzato z médií
|
Procházet archivHledatKdo je onlineMomentálně je online 0 uživatelů a 6 hostů.
Přihlášení |